Petronella

Uz o chvilu to bude rok mozno aj viac.., co rozmyslam nad tym..preco to robis... neviem ci existuje den, kedy by som to nemala aspon na chvilu v hlave..  preco ... preco asi ma vlastne ignorujes..
Este pred nedavnom si mi hovoril ako ma mas rad, ako sa nemozes vyrovnat s faktom,ze nie sme spolu, ako mas cely zivot na houby, ako nemas ziadneho priatela/takeho skutocneho- co je ochotny ta podrzat hocikedy. ked to fakt potrebujes../ nemas s kym chodit von ...a ze za chvilu istotne umres....
Zo zaciatku som ti to zrala aj s navijakom.. bolo mi to luto.. ze ti je tak zle.. a chcela som ti pomoct..
Ale ako tak nad tym rozmyslam.. doteraz..... nic z toho co si mi hovoril sa vobec nestalo...
Podla mna ...mas fajn zivot.. /az na par malickosti..asi tak ako kazdy/-- mas kamosov.. neviem ci naozajstnych...alebo len tak na oko, ale mas..a tiez s kym chodit von, vyzeras stastne, a na mna uz vobec nemyslis, nemas na mna cas a ignorujes ma.. vzdy urcite dlhsie alebo kratsie obdobie...potom sa zrazu ozves, ukazes...  a  ja  naivka si vzdy myslim, ze uz je vsetko ok..tak sa s tebou stretnem... pocas stretnutia som cely cas smutna a na nervy..nedokazem sa na teba ani poriadne pozerat..lebo sa bojim,ze ked sa rozlucime.. uz ta zasa dlho dlho neuvidim.... nebudem o tebe nic pocut...nebudes mi odpovedat na maily, smsky, na icq, na odkazy kdekolvek, kde ti ich zanecham... a samozrejme, ze vzdy viem, ze zijes..lebo ostatnym odpovedas normalne... a vidim to... Tak sa po nejakom case- asi mesiac rozhodnem ta uz nekontaktovat.. ved naco..ked na mna kasles... a ked uz si myslim, ze uz som ok.. ze pomaly ale iste zabudam... hladam si ine cinnosti a inych ludi... tak sa ako naschval ozves..  A takto prebieha vsetko dokola..
Chcela by som si vypytat odpoved.. odpoved na jedine slovko.. Preco? ale viem, ze nikdy nepride...
Totiz...podla mna ani sam nevies preco to robis... a navyse uzasne ta to bavi...  vyckavas.. trapis ma..a po case.. sa chces na mna pozriet... ci chatram... ci a ako velmi mi je zle.. .. zle bez teba....  a mozno ti to niekto nakazal. aby si to robil a ozves sa vzdy, ked tvoja ludska cast co v tebe este zostala/ak vobec este/.. uz nemoze pozerat na to, co tym sposobujes...

Mala som skvely plan a zapadal si mi donho.. strasne moc som chcela mat aspon jedneho dobreho priatela, co bude vediet o mne vsetko... co mam rada a co nie a preco, po com tuzim a co by vedel co je pre mna dobre a vedel ma usmernit a podrzat.. a ja o nom to iste.. velmi som sa snazila neporusit zakaz zalubit sa donho.. uznavam.. bolo to tazke.. ale odolavala som celkom statocne.. nechcela som totiz pokazit to, co sme si vybudovali... ale keby som vtedy vedela ako otrasne to nakoniec skonci.. ze dostanem ultimatum : "das mi vsetko alebo sa nebudeme spolu bavit" .. tak sa nemozem ubranit myslienke...ze som mohla kaslat na vsetky zakazy .. a kym to bolo este bez ultimat skusit ci by to s tebou stalo za to.. ci by som sa chcela s tebou raz stretnut a zostat s tebou uz navzdy.....