Budem šťastná, ak si to aspoň prečítaš...
Dúfam, že nechcem príliš veľa...
SMUTNÁ PIESEŇ
Bála som sa s Tebou stretnúť, lebo som vedela, že vždy keď ma uvidíš budeš chcieť viac...
Nechcela som , aby si sa o mňa tak veľmi staral...
Nechcela som prijímať Tvoje dary...
Nechcela som Ti byť nič dlžná...
Pretože by som Ti to nedokázala oplatiť tak ako si očakával...
Dokonca aj moje privátne slniečko...
Teraz ľutujem, že som ho prijala...
Pretože úsmev a slovo "ĎAKUJEM" už v tomto svete nič neznamenajú...
Je to len obyčajné gesto a fráza...
Aj keď ja si to nemyslím...chápem totiž slová inak...ako ostatní...
A možno aj preto často nerozumiem prečo niekto použije práve TO slovo a nie také, aké by som očakávala ja...
Ty to všetko vieš a aj si vedel...
A vieš aj to, že to vôbec neberiem na ľahkú váhu...
A predsa na mňa stále vyčítavo hľadíš, píšeš básne preplnené výčitkami...
Ako keby si mi chcel vyčítať už aj to, za čo ja nemôžem...
To, že som sa vôbec narodila...
Komentáre
...
to pflaster..
mam
preco myslis?
mam totiz
a odpovede typu 'nemozem povedat' su jasne 'nechcem odpovedat' alebo myslis, ze ked si presvedcena, ze to nic nezmeni, predsa len, co 'ak nahodou'? nieco tu chyba - nie je to kompletne a ja nezaspim, kym to nezistim. a ty ma myslim dost dobre poznas na to, aby si vedela ze nablufujem. vytiahnut od teba odpoved je nemozne, tolko je mi jasne, ale vzdy, VZDY existuje aj ina cesta - plan B, alternativa 2, vzdy mas inu moznost. je to tak.
a aby sm ti konecne odpovedal - preco myslim, ze by si mi neverila? lebo si presvedcena o svojej pravde a snazis sa vsugerovat si ju, az nakoniec tomu raz uveris. ale co je najhrosie - vynakladas zbyocnu snahu natlacit to do hlavy aj mne...
hmm..
mas pravdu..